V súvislosti s Európskou úniou vyjadrila hlava štátu presvedčenie, že z
pohľadu Maďarska neexistuje alternatíva k európskej spolupráci. Sulyok
však dodal však, že je inou otázkou, ako v súčasnosti Únia funguje.
Podľa jeho slov by bolo žiaduce vrátiť sa k základnej myšlienke, že
existuje 27 suverénnych politických národov, ktoré tvoria spoločenstvo, a
nie jeden európsky politický národ.
K otázke udeľovania amnestie povedal, že mieni prehodnotiť doterajšiu
prax a do budúcna si vie predstaviť udeliť milosť iba v mimoriadne
výnimočných prípadoch.
Podľa Sulyoka je najdôležitejšou úlohou hlavy štátu vyjadrovať jednotu
národa a bdieť nad demokratickým fungovaním štátneho zriadenia. "Snažím sa splniť všetky očakávania, ktoré na mňa národ kladie," dodal.
K obvineniam súvisiacim s minulosťou svojho otca povedal, že ich považuje za podlý útok, ktorý mu spôsobuje veľkú bolesť. "Za prezidenta republiky zvolil parlament mňa, a nie môjho otca," konštatoval.
Server hvg.hu minulý týždeň napísal, že Sulyok predtým o svojom otcovi
uviedol, že ho v roku 1946 v neprítomnosti odsúdil ľudový súd na smrť,
pretože sa ako rozvodový právnik ujal prípadu ženy, ktorej manžel sa
neskôr stal mestským tajomníkom komunistickej strany v Székesfehérvári.
Na Sulyokove tvrdenie však vrhlo iné svetlo vyjadrenie historika Lászlóa
Karsaia, ktorý uviedol, že otca novej hlavy štátu nikdy nikto neodsúdil
na smrť. Pravdou je, že Lászlóa Sulyoka hľadala polícia, pretože chcela
objasniť jeho rolu v hnutí fašistických Šípových krížov (Nyilasok),
presnejšie v malej strane nacistického kolaboranta Bakyho-Pálffyho.
Národné zhromaždenie 26. februára v tajnom hlasovaní hlasmi poslancov
vládneho bloku Fidesz-KDNP zvolilo za nového prezidenta republiky
vtedajšieho predsedu Ústavného súdu (AB) Sulyoka. Jeho predchodkyňa,
bývalá prezidentka Katalin Nováková, odstúpila 10. februára v súvislosti
s kauzou amnestie pre Endreho K., odsúdeného za utajovanie sexuálneho
zneužívania v detskom domove v Bicske.